Keďže som mal ešte kopec času, pozorne som si prezeral súpravu. Hľadal som vozeň, kde sú štvorky. Došiel som až na začiatok a nenašiel som. Povedal som si, že nevadí, aspoň zmena. Chyba číslo 1.
Sadol som si do "kupéčka", veď bol celý prázdny. Hneď som začal cítiť jemný chlad. Myslel som si, že to je chvíľkové. Chyba číslo 2.
Spolu s vlakom sa pohli aj moje chlpy. Čím ďalej sme boli od Košíc, tým viac som preklínal čas kedy som sa zobudil. Mohol som totiž aj skôr, len som akosi zaspal. Na budík si nespomínam. Totiž dosť som sa ráno ponáhľal. Pri tom zhone som si zabudol sveter a taktiež lieky na alergiu. Chyba číslo 3.
Čakal som, že sa to upravím a modlil som sa za slniečko. No ono neprichádzalo ešte v takej sile, aby dokázalo zohriať vagón idúci stovkou. Aj som sa opýtal sprievodkyne, kde je problém. Dostal som odpoveď v zmysle, že vo mne: "Treba sa lepšie obliecť!" Well, áno, zabudol som si sveter, ale obliecť sa lepšie, keď vonku bude možno aj 35°C?
A tak ubiehali hodiny v chladničke, míňali sme Tatry aj Váh a ja som míňal vreckovky jedna radosť.
A neupravilo sa to ani po šiestich hodinách.
Keď už sme konečne dorazili do cieľovej stanice, vystúpenie som oľutoval temer okamžite. Takú facku, akú mi dalo teplo, som veru nedostal už dlho.
Cez deň bolo až priveľmi horúco, aj mi napadlo, že nič horšie už prísť nemôže.
Ani som netušil, ako veľmi som sa mýlil.
Okolo pol štvrtej som si kúpil miestenku a sadol som si do vlaku smerom domov. Miestenku som mal do posledného vozňa. Chyba číslo 4. Vlak bol na toľko vyhriaty, že to bola sauna, nie vlak.
Klíma nefungovala. Teplota sa mohla pohybovať okolo 45°C. Ani som netušil, že sa dá tak potiť. Chcel som sa ísť umyť na záchod, no voda nešla. To ma už šlo poraziť.
"Neotvárajte okno. Klíma bude neúčinná." Zrazu ma prepadlo nutkanie rozkusať tento nápis, najlepšie aj s oknom. tá malá škáročka nepostačovala na schladenie priestoru.
Čím sme šli viac na sever, tým viac slnko šlo viac na západ. Teplota sa znižovala veľmi pomaly. Za Vrútkami som postavil na chodbu, kde to bolo o niečo znesiteľnejšie a začal som sa prehrabávať v peňaženke. A vtedy som objavil kartičku, ktorá mi zabezpečuje šesť ciest v prvej triede. Kardinálna chyba číslo 5. Div ma nerozhodilo, keď som si spomenul, že som mohol predísť raňajšej chladničke aj terajšej saune v pokoji prvej triedy.
Porazený som si sadol na svoje miesto a postavil som sa až pred Košicami.
A znova ma bola zima, lebo poobede bola veľká búrka.
Cyklický proces zavŕšený tam, kde začal.
Pokračovanie nabudúce.
