No sklamalo ma to.
Malo by sa to volať Svet reklamy. Prácu reálne ponúkali možno dva stánky, ak vôbec. Zbytok si robilo lepšie meno alebo vôbec meno, keďže o niektorých firmách som vôbec nepočul.
Prvá zastávka, banka, ktorá prišla na náš trh s Bambuľkou. Prekvapuje ma, že tam namiesto akéhosi analytika alebo PR manažéra, vidím svoju susedu. Pristavím na kus reči a z toho kusu reči som si odniesol väčší kus znepokojenia. Okrem iného mi povedala, že tie stánky reálne neponúkajú pracovné miesta. Počkať, Svet práce a neponúka sa tam práca?
Neskôr som sa opýtal, že čo mi oni ponúkajú, keďže som absolvent ekonómie na úrovni strednej školy. Odpoveď bola rýchla. Nič. Vraj sa môžem zapojiť do súťaže o letenku do Londýna.
Keď som sa pozviechal z tej facky, napadla mi otázka, či ona v tej banke robí. Odpoveď znova negatívna a po nej nasledoval smiech a poznámka, že bola by rada za takú prácu. Vraj iba robí také niečo ako promotérku a len dostala telefonát.
A druhá facka. Bude tu niekde nejaký kompetentný človek?
Áno, stretol som dvoch. Jeden bol mladý človek, zastupujúci firmu at&t. Mal vystupovanie niekoho, kto vie, čo prezentuje. Dal som mu šancu. Položil som mu rovnakú otázku, čo mi ponúkajú. Dostal som rovnakú odpoveď. Nič. Ale tu je stránka. A tu treba sledovať ponuky. Ale tu mi vedia ponúknuť celosvetovo. Ale, ale, ale. Ani neviem, čo ešte tam rozprával.
Poďakoval som sa a šiel ďalej. Ten druhý človek bola staršia žena. Teda staršia odo mňa. Zbadala ma, ako si prezerám ponuky práce v zahraničí. Jemne znudene sa ma opýtala, či mi vie pomôcť. Zasmial som sa a zakontroval otázkou, že záleží od toho, čo mi ponúknu. Tak sa ma opýtala na jazyky. Reagovala prekvapene na odpoveď, že aktívne ovládam dva jazyky. Vraj to je nezvyčajné. Súhlasil som, keď som si spomenul na diskusie na stránkach.
A začala dlhočizná debata o tom, čo robím, čo chcem robiť a podobne. Dospeli sme k tomu, že si sama vyžiadala životopis a vraj sa mi ozvú, keď bude niečo špeciálne. Po tej debate som sa cítil dobre, aj keď asi sa mi nikdy neozvú.
Suma sumárum. Bolo to zvláštne, že som navštívil asi sedem stánkov a z toho pri piatich začali prednášať o tej ktorej firme. Ale bolo to osobnejšie ako cez telku. Aspoň sa mi pozerali do očí.